Peter Luha vedie viac-menej bezstarostný život. Tak ako sa len dá v komunistickom Československu, keď jeden z vašich rodičov prestal byť pohodlný režimu. Naliehanie svojej mamy, aby po nej prebral veterinársku prax, úspešne ignoruje a privyrába si občasnými výškovými prácami. Ako veľký horolezecký talent sa napriek odporu pohlavárov zúčastní horolezeckej výpravy do Nepálu. Nanešťastie, príroda je mocná a aj v Petrovej výprave preukáže svoju silu. Peter sa pri zostupe rozdelí so svojím partnerom.
V silnom vetre stratí cestu a v nulovej viditeľnosti sa stále viac a viac vzďaľuje základnému táboru. Na pokraji síl ho po niekoľkých hodinách nájdu Nepálčania. Keď sa preberie, nespomína si na meno, ani dôvod svojho pobytu v pre neho neznámej krajine.
Vyzerá to, že to, čo stratil na pamäti, získal naopak na zvláštnom vnútornom hlase.
Ako zázrakom si však angličtinu pamätá, a tak je schopný sa dozvedieť viac od Nirmaly, sestry jeho záchrancov. Ako zdravotná sestra rýchlo odhadne situáciu a Petra prevezú do nemocnice. A tu začína jeho príbeh.
„Na pustom priestranstve pred letiskovou budovou pochopil, že Bratislava je mesto, kde zdochol pes.”
Z Petra Luhu sa stáva Kóhípání (nepálsky nikto). Vyzerá to, že to, čo stratil na pamäti, získal naopak na zvláštnom vnútornom hlase, ktorý mu dokáže predpovedať budúcnosť. Vďaka tejto zvláštnej schopnosti sa pripletie do cesty štátnikom, kráľom a prezidentom, a tí jeho služieb s radosťou využijú. Spolu so svojimi veterinárskymi spomienkami, ktoré sa mu občas vynoria, pomôže štátnickým štvornohým miláčikom, a vešteckými schopnosťami dokáže ovplyvniť rôzne udalosti na niekoľkých svetových kontinentoch. Nájde nakoniec svoju cestu domov?
„Monarchu však viac ako občianska revolta znepokojovali pochybnosti o Luhovi: Čo sa stalo? Ako to, že sa nedá na jeho predpovede stopercentne spoľahnúť? Azda len neprešiel na stranu opozície a náročky ma neoklamal?”
Máte pocit, že to všetko ste už raz niekde videli.
Muž, ktorý spadol do trhliny, ale nie na hlavu pochádza z pera veterinára a dobrodruha Pavla Fabiana. Po prečítaní obsahu na prebale knihy sa neubránite myšlienke na Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol (už len podobne zvolenou formou názvu) a Forresta Gumpa, ktorí takisto absurdne, nepozorovane a nečakane zasahovali do svetového diania. Keď už raz váš mozog túto asociáciu vytvorí, neubránite sa porovnávaniu. Tomuto som sa, bohužiaľ, nevyhla ani ja, a to bol najväčší kameň úrazu. Forrest Gump je pojem sám o sebe rovnako kniha tak aj film, a Storočný starček, ktorý vyliezol z okna tiež svojho času spôsobil rozruch a bol všade.
Preto pri čítaní máte pocit, že to všetko ste už raz niekde videli. Zároveň som sa po prečítaní autorovho stručného životopisu neubránila pocitu, že ide o o zážitky samotného autora, samozrejme, dosť okorenené. Z tejto knihy mám celkom rozpačité dojmy. Hlavnému hrdinovi sa podarilo prežiť pád v horách, prežil pád lietadla a neskolilo ho ani ohnisko vôbec prvej epidémie eboly. Pamäť sa mu vracala zázračne vždy vtedy, keď dej stagnoval a nejakým zázrakom sa potreboval vyvinúť ďalej.
Muž, ktorý padol do trhliny, ale nie na hlavu je priamočiare rozprávanie a jednoduchý opis prežitých udalostí. Žiadna postava, ani tá hlavná, nie je rozpracovaná do väčšej hĺbky, nemáte šancu sa s ňou zžiť. Pri takej téme ako je absolútna strata pamäti, by som si rada prečítala, ako to všetko Peter Luha prežíval, nemal pocit, že nikam nepatrí? Necítil sa byť stratený? Počas viac ako dvoch desiatok rokov sa nijako výraznejšie nesnažil pátrať po tom, kto je alebo odkiaľ pochádza, aj napriek tomu, že v knihe bolo pár zábleskov, kedy napríklad v Chile počul slovenčinu a jazyk sa mu zdal povedomý. Prečo neskúsil zistiť viac?
Román sa číta veľmi ľahko, možno niekedy až príliš.
Ďalšou vecou, ktorá mi pomerne prekážala, boli ženské postavy. Na každom kontinente sa našla žena, ktorá ochotne s Luhom začala bývať, v príbehu však žiadne podstatnú úlohu nezohrávali, len sekundovali Petrovi alebo teda Bennymu Kóhípanimu. Vytratili sa bez väčšieho rozruchu do zabudnutia vtedy, keď hlavný hrdina potreboval ísť zase ďalej. Jediný plus vidím v zopakovaní si nie tak známych, ale ani veľmi vzdialených historických udalostí. Výber originálnych a nie príliš diskutovaných momentov v histórii kvitujem.
„Šesťdesiati máme vzbudzovať dojem, že je nás päťtisíc?! To sme nedokázali ani za kadetských čias, keď sme išli z pubu – a to sme boli poriadne hluční.”
Román sa číta veľmi ľahko, možno niekedy až príliš, dej plynie rýchlo a bez väčších komplikácií. Bohužiaľ, niektoré epizódky na mňa jednoducho pôsobili príliš silene a len na to, aby sa navýšil počet strán. Pripletenie Slováka medzi dôležité zahraničné udalosti sa musí brať s riadnou dávkou nadhľadu a irónie. Muža, ktorý padol do trhliny, ale nie na hlavu odporúčam všetkým milovníkom cestopisov a humoristickej satiry – ak vám neprekáža ten pocit, že to všetko ste už niekde čítali a videli.
www.citaj.to/index.php/recenzie/humor/item/4790-muz-ktory-padol-do-trhliny-ale-nie-na-hlavu