Ako som sa stal cestovateľom/pestovateľom spomienok - časť

19.04.2010 21:44

 

Issyk kul.

Okrem toho, že je toto jazero druhé najhlbšie na svete, je aj veľké.

Druhú priečku zaujíma aj v tabuľke najväčších horských jazier – hneď po jazere Titicaca. Jeho dĺžka dosahuje 270 km a široké je miestami až 80 km.

Jazero prenesené nejakým zázračným čarom na Slovensko by na radosť pána Bindera úspešne zatopilo väčšinu bývalého Západoslovenského kraja.

Voda Issyk kulu je mierne slaná. Z toho vyplýva, že nikdy nezamŕza. Obklopené je z oboch strán horskými chrbtami Kungej Alatau (obrátený k slnku) a Terskej Alatau (odvrátený od slnka). Jazerné vody sú bohaté na ryby. Kedykoľvek zastanete autom v ktoromkoľvek mestečku na severnom brehu jazera, hneď k vám pribehnú malí chlapci a ponúknu vám sušené ryby napichnuté na drôte.

Cestou z Biškeku do Karakolu, ktorá trvala takmer dva dni, sme väčšinu času autom kopírovali južné pobrežie jazera. Dvojdňové trvanie cesty nebolo spôsobené ani tak prílišnou vzdialenosťou, ako skôr skutočnosťou, že v schopnostiach nášho terénneho nákladiaka nebolo vyvinúť vysokú rýchlosť a vysoká rýchlosť na rozbitých kirgizských cestách by bola navyše istou cestou do horúcich pekiel. Pre auto i pre naše väzy.   

Na záver nášho pobytu sme sa do Biškeku vracali pre zmenu po severnom pobreží. Na rozdiel od južného máte dojem, ako keby ste sa ocitli v inej krajine. Na juhu pôsobia rozľahlé územia suchej a prašnej krajiny opusteným dojmom, vzdialenosti medzi jednotlivými dedinkami sú veľmi veľké. Všade cítiť chudobu. Cesty sú rozbité a pobrežie jazera je turisticky nevyužité, možno i preto, že južné pláže sú bahnité. Počas celej cesty južným pobrežím sme naďabili len azda na tri - štyri rekreačné zariadenia s vybudovanými plážami, s pevne zabudovanými slnečníkmi a ležadlami. Boli však opustené, nevyužívané, rozpadajúce sa.

Severný okraj jazera pôsobí civilizovanejším dojmom. Cesty sú o poznanie lepšie, i keď aj tu chlapci pri hre v guľôčky by ich pokojne mohli cvrnkať do jamôčok v asfaltke...

Chlapci však na ceste guľôčky nehrajú.

Intenzita dopravy, na rozdiel od juhu, kde za hodinu prejde jedno - dve autá, je omnoho vyššia. A tak sedia pri ceste a mávajú na prechádzajúce obstarožné moskviče i na najnovšie mercedesy.

Severné pláže sú príjemné, vystlané jemným pieskom. Hoci ide o jazero s pozoruhodnou hĺbkou, kdekoľvek sme si v ňom omočili nohy, breh sa zvažoval len veľmi pozvoľna. Aj plavec typu olovená guľa môže smelo vstúpiť do vody a kráčať sto i viac metrov od bezpečia brehu.

Dedinka strieda dedinku, rekreačné zariadenie strieda hotel, či penzión. Všade je množstvo šašlíkarní, reštaurácií, či krčmičiek. Vzdialene to pripomína francúzsku Riviéru. Ale len veľmi vzdialene...

Na spiatočnej ceste nás stálo nemálo úsilia nájsť voľný prístup k vode. Keď sme konečne v podvečer našli neďaleko mestečka Čolpon Ata kúsok pobrežia, z ktorého odchádzali poslední výletníci, zdalo sa, že už je najvyšší čas postaviť stany. Obloha sa zatiahla a očividne sa schyľovalo k prudkej búrke. Husté tmavé mračná sa prevaľovali najmä nad okolitými, miestami zasneženými, štvortisícovými končiarmi, ktoré v nekonečne dlhých líniách lemujú južný i severný okraj jazera Issyk kul. Počas búrky sa človek z bezpečnostných dôvodov nemá kúpať v prírodných vodných plochách. My sme však hneď po postavení stanov zamierili do vody. Nielen z tvrdení domorodcov, ale už aj z vlastnej skúsenosti sme vedeli, že nad jazerom Issyk kul, či na jeho brehu sa nikdy žiadna búrka nekoná. Všetku oblačnosť a atmosferické výboje stiahnu na seba, bezpečne ako hromozvod, vysokánske hory. Tak to bolo i v túto noc. Hrmelo a blýskalo sa až do rána, ale všetko to bleskobitie udieralo do zeme takých 10 – 20 km od nás.

Od kúpania nás neodradila ani vedomosť o tom, že pred štyrmi rokmi tu došlo k havárii, pri ktorej v jednej z dedín nachádzajúcich sa v blízkosti jazera auto prevážajúce kyanid do zlatej bane v Kumtore spadlo z mosta, pričom z neho vytiekli 2 tony kyanidu do rieky, ktorá vteká do jazera.

Voda Issyk kulu bola čistá a neuveriteľne priezračná. Nemožno sa čudovať, že počas nášho pobytu v Kirgizstane si ruský exprezident Jeľcin zvolil za miesto svojej krátkej dovolenky práve mestečko Čolpon Ata. Hoci podľa ruského periodika Argumenty i fakty cieľom Jeľcinovej návštevy nebolo ani tak kúpanie, ako stretnutie s čínskymi lekármi, ktorí mu tu mali aplikovať novú dávku omladzujúcich liekov. V kúpeľnom meste Čolpon Ata mal svoju daču aj kirgizský prezident Akajev. Mesto v minulosti slúžilo na schôdzky a oslavy vysokých komunistických pohlavárov.

Čolpon Ata je najväčšie rekreačné stredisko na brehu jazera Issyk Kul. Na západ od mesta sa nachádza rozsiahle archeologické nálezisko petroglyfov (kresieb na kameni) V podstate ležia voľne pohodené na lúke. Pochádzajú zo skýtskych čias (približne 2. tisícročie pred n.l.)