Ako som sa stal cestovateľom/pestovateľom spomienok - časť

Ekvádorske akné.

Ekvádor by sa mal nazývať krajinou sopiek. Každá sa zdvíha z krajiny zvlášť - pôsobí preto osamotene a nápadne ako pupáky na tvári pubertiaka. Zo desať z nich, napriek tomu, že Ekvádor sa rozkladá na rovníku, je pokrytých večným ľadom a snehom.

Ekvádor je aj krajina paradoxov. Presklenné mrakodrapy bohatého Guayaquilu i Quita oproti biednym domom Indiánov z oblasti Sierra, postavených z utlačenej hliny.

Päť a šesťtisícové vrcholy pokryté večným ľadom proti dažďovému pralesu na východe krajiny v oblasti Oriente.

Len 966 kilometrov úzkorozchodnej železničnej trate, z čoho je veľká časť mimo prevádzku a pritom fungujúci úsek technicky najnáročnejšej železničnej trate prekonávajúcej najstrmšie klesanie na svete na trati z Riobamby do Sibambe.

Najvyšší ekvádorský vrchol – Chimborazo s výškou 6 310 m. n. m. bol ešte na začiatku 19. storočia považovaný za najvyšší vrch na svete. Po upresňujúcich merania himalájskych štítov prvenstvo získal Everest. Chimborazo je však paradoxne najvyššie na svete aj naďalej. Akurát treba jeho prvenstvo inak definovať: vďaka splošteniu Zeme na rovníku je Chimborazo najvyšším vrcholom sveta meraným od stredu Zeme.

Práve Chimborazo spolu s najvyššou činnou sopkou na svete Cotopaxi patrí k horolezecky najobľúbenejším cieľom. Po úspešnom zdolaní cieľa však len málokto vynechá aj návštevu dažďového pralesa. Viacdenné výpravy do pralesa ponúkajú viaceré agentúry v známom turistickom mestečku Baños, ležiacom pod stále dymiacou sopkou Tungurahua i v hlavnom meste Quite.

Na výber agentúry sme mali šťastie. Väčšina agentúr ponúka takú verziu návštevy pralesa, ktorú by bolo možné nazvať light. Ide najmä o cesty do južnej a centrálnej časti Oriente k rieke Rio Napo s ubytovaním v chatkách vybavených chladničkou a splachovacím WC.

Chlapík, na ktorého sme naďabili v Baños bol na prvý pohľad sympatický. Hovoril k veci, vyzeral skúsene a presne vytušil, že nepatríme medzi ľudí, ktorí v pralese potrebujú chladničku. Sľúbil nám, že na rozdiel od iných vodcov nás zavedie aj do primárneho pralesa, teda nielen do takého, ktorý je už poznamenaný ľudskou činnosťou. Na stole nakreslil mapu na ktorej vyznačil kam chodia iní a kam s nami pôjde on.

Stretnúť sme sa mali o 5 dní v mestečku Lago Agrio vzdialenom z Baños 12 hodín cesty autobusom. Malo to jediný háčik – chcel dopredu zálohu 350 dolárov. S ťažkým srdcom sme mu ju dali a o 5 dní neskôr sme sa skoro ráno na terase hotela v Lago Agrio s obavami rozhliadali, či sa objaví.

vyzerali na cestu či sa zjaví.

V širokom okolí Lago Agrio nebolo pred 20 rokmi nič len panenský prales. Po objavení ropy v roku 1972 sa tu začalo s ťažbou a budovaním transekvádorského ropovodu.

Nastal boom.

Do Lago Agria sa začali sťahovať pracovníci ropnej firmy Texaco, stavitelia ciest, poľovníci, drevorubači, vojaci, pašeráci, prostitútky a vykorenení Indiáni. K významnému prisťahovalectvu do Lago Agria prispeli aj enormné suchá na juhu Ekvádoru v okolí Loja v sedemdesiatych rokoch.

Vtedajší prezident Velasco Ibarra poskytol suchom trpiacim Lojančanom vojenské lietadlá na dlhú cestu do novej Loja. Preto sa dnes na mapách vedľa názvu Lago Agrio vyskytuje v zátvorke a väčšími písmenami aj nový názov Nueva Loja.

Pred cestou do Lago Agria je dobre si uvedomiť, že cestujete do mesta, ktoré je sužované najvyššou mierou kriminality v rámci celého Ekvádoru. Večerná prechádzka mestom sa tu neodporúča a ak predsa, tak nanajvýš po hlavnej ulici Avenida Quito. Vďaka blízkosti kolumbijských hraníc sa tu zločin usadil, pretože možnosti úniku za hranice sú prakticky neobmedzené...