Ako som sa stal cestovateľom/pestovateľom spomienok - časť

Wingo - náš sprievodca do pralesa prišiel do Lago Agria načas, ale nachystané nemal nič.

Najali sme si teda taxík a začali sme nekonečnú pochôdzku po meste. Na trhu sme nakúpili melóny, banány, zeleninu. V akomsi veľkosklade šesť 50 litrových bandasiek vody. Na benzínovej pumpe 300 litrov benzínu do suda. V ďalšom obchode desať asi päťlitrových kusov ľadu. niekoľko kurčiat, v ďalšom dome sme vyzdvihli kuchynský riad, v inom moskytiéry a gumáky.

Kanoe bolo dlhé azda desať metrov a široké čosi vyše metra. Nebolo vydlabané z jedného kusa kmeňa ako sa to traduje, ale pozliepané z viacerých popraskaných dosiek, plné prasklín. Na miestach obzvlášť nedôveryhodných bolo kanoe pobité plechom. To, že do kanoe tiekla voda nebolo nič prekvapujúce. Prekvapujúce bolo to, že zatekalo len tak málo...

Wingo nám oznámil, že okolo Lago Agrio už dva týždne nepršalo a rieka je miestami plytká. Budeme sa musieť plaviť opatrne, aby sme na nejakej plytčine nerozlomili čln. A tak, hoci dolu prúdom, ale plavili sme sa ako slimáky. Dno lode napriek tomu každú chvíľu drelo o plytčinu a akoby to nestačilo, začal zdochýnať aj lodný motor, ktorý na svojej kapotáži niesol hrdé logo jednej svetovej a preto nepomenovanej značky.

Spočiatku sa motor darilo znovu nahodiť, ale prestávky medzi zdochnutím a znovunahodením sa viac a viac predlžovali až sa naštartovať motor nepodarilo. Voda nás pomaly unášala kam chcela a my sme vedeli, že cieľ našej dnešnej plavby nedosiahneme.

Napriek tomu, že my sme už dávno pochopili, že motor je prechľastaný, Wingo aj so svojim pomocníkom motor stále rozoberali, prefukovali sviečky a znovu bezvýsledne štartovali pomocou dlhého lanka.

Zdalo sa, že by v tejto činnosti pokračovali do hlbokého večera ba možno ešte aj zajtra, preto sme im oznámili, že nevidíme náš vzájomný biznis veľmi perspektívne, ak v o najkratšom čase nezoženú nový, fungujúci motor.

Wingo s pomocníkom sa chopili vesiel a ku brehu prirazili pri prvej vhodnej príležitosti akonáhle sme pozorovali známky civilizácie vo forme kotviaceho člna. Po chvíľke dohadovania sa s majiteľkou člna došlo k dohode. Náš pokazený motor putoval na breh, a do nášho člna sme premontovali požičaný motor. Nešlo to však až tak jednoducho. K požičanému motoru sme vyfasovali aj nového člena posádky - syna majiteľky motora, ktorý ho mal obsluhovať...  

Konečne nič nestálo v ceste plavbe dolu tokom rieky Rio Aguarico do Reserva de Pro produccion Faunisctica Cuyabeno.

V rezervácii zaberajúcej 600.000 hektárov dážďového pralesa sme mali mať možnosť pozorovať okrem rozličných druhov opíc, tapírov, pásovcov, kajmanov, ružových riečnych delfínov, či nebezpečných hryzúcich mravcov Conga, veľkých 2 cm aj tretinu všetkého vtáctva žijúceho v amazonskej panve. Rastie tu vyše 240 rôznych druhov stromov.

V pralesných oblastiach nachádzajúcich sa v nadmorskej výške od 180 do 300 m. n. m., ročne spadne od 3 500 do 4 000 mm zrážok. Vlhkosť vzduchu je tu najmenej 96%-ná.

V povodí Rio Cuyabeno jedstvuje 14 menších lagún, ktorých hladiny však v období dažďov rýchlo stúpajú a zväčšujú sa. Obdobie sucha trvá od decembra do marca.